Chorý lev

Autor: Juraj Chorvatovič | 20.8.2013 o 17:46 | (upravené 15.9.2013 o 0:44) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  41x

Egypt bol donedávna jedným z najsilnejších a politicky najvýznamnejších a najvplyvnejších štátov v severoafrickom regióne ako aj na Blízkom východe. Počas protestov ktoré vyústili odstúpením prezidenta Husního Mubaraka síce postavenie Egyptu trochu upadlo, no hneď po ohlásení nových volieb sa spoza Stredozemného mora a Atlantického oceánu ozývali pozitívne prognózy.

 

Očakávalo sa, že Egypt po 20 ročnej vláde jeho bývalého prezidenta naštartuje demokratizačný proces a to, čo bolo doteraz iba v plienkach bude výrazne rásť. Po ohlásení výsledkov volieb sa objavili sem tam menšie znepokojenia z budúcej vlády Moslimského bratstva, ale všeobecne boli výsledky volieb prijímané na Západe skôr neutrálne ako negatívne neutrálne. Iba málo ľudí asi predpokladalo, že ich vláda sa nedožije ani roku. Dnes je Egypt na pokraji občianskej vojny. Na jednej strane armáda s podporou časti obyvateľstva a vymenovaná dočasná vláda, na strane druhej podporovatelia Moslimského bratstva. Zatiaľ čo Západ žiada prepustenie a dosadenie do funkcie regulérne zvoleného prezidenta Mohameda Mursiho, Izrael, Saudská Arábia a Kuvajt, Spojené Arabské Emiráty a Bahrajn, či už otvorene alebo nie, podporujú vojenský puč a novú vládu. V tomto pohľade na Moslimské bratstvo sa názor Západu a Blízkeho východu odlišujú. Zdá sa, že prichádza na hodnoty, ktoré presadzujú oba regióny rozdielne.

Keď má demokracia prednosť

V posledných dňoch USA ako aj EU začali prehodnocovať svoje postavenie k Egyptu a spolu s ním aj ich rozvojovú pomoc pre túto krajinu. K týmto krokom ich doviedol puč, ktorý zvrhol demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Mursiho, člena Moslimského bratstva, ale hlavne krvavé potláčanie protestov súčasnou vládou.
Na Západe sa pri 638 obetiach (údaj je zo Štvrtku 15.8.) protestov zastavuje rozum, a jeden druhého sa pýtame, ako je možné, že toľko ľudí prečo muselo toľko ľudí zomrieť. Na druhej strane sme si akosi zvykli na to, že potláčanie protestov, a to najmä v arabskom svete, sa len výnimočne zaobíde bez obetí na životoch. Médiá vždy obvinia poriadkové sily z neprimeraného zásahu, a vo väčšine majú pravdu. Na druhej strane, niekedy podliehame stereotypu, a bez toho aby sme sa pýtali, prečo je to tak začíname automatiky označovať  poriadkové zložky za páchateľov a protestujúcich za obete. Je to ale vždycky tak, alebo to môže skončiť pri neschopnosti určiť, kto  je tým, kto pácha násilie a kto je tým na kom je násilie páchané?
Západ sa rozhodol, aj vďaka zákrokom polície a armády, ostať na strane regulérneho víťaza volieb. Krajiny tohto regiónu sa skôr prikláňajú na stranu armády, ktorá zvrhla jeho vládu a obvinila Moslimské bratstvo z podpory extrémizmu a kontaktov na teroristické organizácie. Zdá sa, že zatiaľ, čo Západ pozerá na to, ako bola vláda nastolená (a preto podporuje legitímne zvolenú vládu) ostatné krajiny regiónu pozerajú na skutky tejto vlády, na základe ktorých armáda zosadila vládu Moslimského bratstva.

Už dlhšie sa vedú diskusie o univerzálnosti demokracie ako spôsobe vlády. Všeobecne platí, že demokracia na svoje fungovanie potrebuje mať vytvorené isté podmienky, ktoré nie sú však prítomné všade vo svete. Je teda dôležitejšie brániť aké také základy demokracie v Egypte alebo udržanie ústavy a ľudských práv. Vláda Mohameda Mursiho začala postupne zavádzať prvky moslimského právneho kódexu do zákonov, čím začala reálne ovplyvňovať základné práva obyvateľov Egypta. Toto nezostalo bez odozvy v podobe zástancov tejto politiky a jej odporcov.

Znepokojený Izrael

Prečo sa vlastne zaoberať Izraelom a nie aj inými štátmi?
Izrael je štát, ktorý vždy pozeral s obavami cez svoje hranice. História konfliktov so susednými štátmi a odkazy na jeho vymazanie z máp prinútili Izrael rozvíjať diplomaciu ako aj iné možnosti ochrany jeho záujmov oveľa viac, ako to je pri iných štátoch v tomto regióne. Izrael zároveň patrí k najbližším spojencom Západu v tejto oblasti. 
Medzi prvé znepokojenie po zvolení Moslimské bratstva a jeho prevzatí vlády v Egypte patrilo preplávanie Iránskych vojenských lodí cez Suez. Zatiaľ čo toto ohrozenie reprezentovala dočasná prítomnosť jednotiek nepriateľského štátu, dnes Izrael čelí ohrozeniu priamo na svojich hraniciach. Sinaj sa stáva čím ďalej, tým nestabilnejším územím Egypta. V posledných dňoch sa terčom útoku stali budovy ako polície, tak aj armády. Ak sa Egyptu nepodarí túto situáciu stabilizovať pri hraniciach Izraelu sa vytvorí územie pod kontrolou nikoho, ktoré môžu využívať teroristické skupiny ako základňu a štartovacie body pre útoky na židovský štát. Pre Izrael nepredstavuje hrozbu len vzrastajúca aktivita militantov na Sinaji, ale aj prebiehajúca občianska vojna v Sýrii.

Egypt ako za Mubaraka

Čo bude teda z Egyptom? Armáda zosadila vládu na aktuálne vládne generalita. Kvôli nepokojom museli orgány vyhlásiť výnimočný stav a zákaz vychádzanie. Sinaj sa stáva čím ďalej, tým menej kontrolovateľným. V uliciach miest sa stretávajú stúpenci Moslimského bratstva ako aj podporovatelia novej vlády. V Káhire horia mešity a kostoly. Armáda čelí stúpencom Moslimského bratstva ozbrojenými automatickými zbraňami. Niekto by mohol tvrdiť, že Egypt sa vracia k do starých koľají, no po protestoch, ktoré zasadili Mubaraka Egypt už nie je tým, čím bola kedysi. Egypťania už vedia, že majú moc veci meniť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?